Na našom trhu sa zjavuje čoraz viac rôznych reprosústav, ktoré niektorí predajcovia predávajú dokonca v susedstve mrkvy a zemiakov. Cena týchto reprosústav je zvyčajne veľmi nízka, rovnako ako aj ich kvalita. Ak nepatríte medzi priaznivcov takýchto lacných nákupov a chcete si urobiť radosť vlastnou konštrukciou a výrobou reprosústav, radi vám pomôžeme.
Pokúsme sa teda prejsť celý súvisiaci reťazec problémov pri návrhu a stavbe reprosústav. Keďže táto problematika je veľmi rozsiahla, rozdelíme asi ju na viac častí. Najprv skúsme pouvažovať o tom, aké reprosústavy chceme stavať, koľko prostriedkov chceme do nich investovať a akú predpokladanú dobu životnosti by mali mať. Predpokladáme, že životnosť reprosústav by mala byť minimálne 5 a viac rokov. Ak sme nároční poslucháči a chceme si vychutnať aj jemné detaily hudby, potom je potrebné voliť tomu úmerné kvalitné meniče. Dobrou voľbou sú napríklad meniče „Number One“ od Monacoru, alebo reproduktory VISATON. Poďme sa však venovať najskôr ozvučniciam. Ozvučnice reproduktorových sústav sú presným opakom ozvučníc nástrojových. Ich úlohou je čo najúčinnejšie utlmiť – potlačiť zvuk, vyžarovaný reproduktormi dovnútra ozvučnice. Čím homogénnejšia je ozvučnica, tým lepšie. Preto existujú na svete aj rôzne konštrukcie ozvučníc z betónu, alebo skla. Pokiaľ chceme stavať reprosústavy z dreva, momentálne asi najlepším riešením je použitie MDF dosiek. Sú to drevotrieskové dosky s veľmi vysokou homogenitou a hustotou. Ľahko sa opracúvavajú a lepia, je možné ich kvalitne nalakovať. Pre bytové reprosústavy je optimálna hrúbka MDF dosky 18 až 22mm. Najprv do dosák vyrežeme otvory pomocou výkružníkov, alebo priamočiarej pílky. Potom si pripravíme vnútorné výztuhy, ktoré by nemali byť rozmiestnené v rovnakých vzdialenostiach. Natrieme jednotlivé plochy lepidlom a pomocou stolárskych svoriek stiahneme celú konštrukciu dohromady. Necháme ju poriadne zatvrdnúť aspoň 24 hodín. Potom svorky odoberieme a začneme s vonkajším opracovávaním. Pomocou fréz a hoblíka vytvoríme na hranách zrazenia a polomery, dobrúsime ich jemnou rašpľou a pilníkom a začistíme brúsnym papierom. Potom je na rade lakovanie. Najprv je potrebné ozvučnice očistiť prúdom vzduchu a jemne navlhčenou handričkou od zvyškov pilín. Potom ich nastriekame striekacím tmelom. Po prebrúsení jemným brúsnym papierom o zrnitosti 300 až 400 by sa nám mali ukázať nerovnosti povrchu. Opätovne prestriekame tmelom a prebrúsime. Celý proces treba opakovať, až kým nie sme s výsledkom spokojní. Ak sú už ozvučnice hladké, je možné strieknuť na ne základný náter. Ten po zaschnutí opäť jemne zľahka prebrúsime. Nakoniec striekame povrchový krycí náter najlepšie predmiešanou akrylátovou farbou v niekoľkých tenkých vrstvách, aby sa povrch nezlial. Ak chceme reprosústavy moriť nábytkovým moridlom na drevo a máme na povrchu MDF dosky drevenú dýhu, požijeme liehové moridlo, alebo vodou riediteľné akrylátové moridlo. Niektoré moridla zvyknú po nastriekaní bezfarebným akrylátovým lakom jemne speniť svoj povrch. Tento povrch je potrebné po zaschnutí jemne prebrúsiť a opäť strieknuť lakom. Nie je problém vybrať si matný, polomatný, alebo lesklý lak. Ten lesklý sa však nanáša najťažšie. Ak sa rozhodnete stavať svoje reprosústavy z drevotrieskových dosák známych pod označením „BUKAS“, tieto majú nižšiu hustotu, horšie sa opracúvavajú, musíte ich viac tmeliť, viac aj lakovať, avšak cena samotnej dosky je nižšia. Ďalším vhodným materiálom je preglejka. Použitie preglejky má význam hlavne pri stavbe profesionálnych reprosústav. K tomu sa ešte niekedy nabudúce dostaneme. Asi najmenej vhodné na stavbu ozvučníc je masívne drevo, pokiaľ nie je plátované a opätovne zlepované tak, aby nedochádzalo vplyvom vysušovania k jeho deformáciám a praskaniu. Kedysi sa na stavbu reprosústav používala aj laťovka. Záviselo však od kvality spájania jednotlivých latiek medzi dvoma dýhami, či tento materiál rezonoval na určitých frekvenciách, alebo nie. Výhodou laťovky bola nízka hmotnosť. Dnes však niet nad čím váhať – pre bytové sústavy je potrebné voliť jednoznačne MDF, drevotriesku, alebo drevoštiepku v závislosti na našich finančných možnostiach. Pri lepení použiť na spevnenie spojov jednoznačne zafrézované elipsovité planžety, alebo kolíky, nie skrutky. Pri profesionálnych reprosústavách volíme na stavbu jednoznačne preglejku. Tento materiál má vysokú pevnosť, tuhosť a homogenitu a čo je dôležité, netrpí na tzv.“lastúrový lom“, čiže neštiepi sa. Väčšina renomovaných svetových výrobcov používa kvalitnú preglejku z baltickej brezy. V našich pomeroch sa dá zohnať taktiež, ale plne vám postačí aj lacnejšia preglejka buk-buk, alebo buk-smrek. Vzhľadom k veľkosti profesionálnych reprosústav sa však už nezaobídeme bez skrutiek. Otvory si na ne treba jemne predvŕtať. Skrutku namočíme až po hlavičku do lepidla a spolu s lepidlom ju zaskrutkujemme na miesto spoja.
Po zlepení ozvučníc je vhodné pretesnenie tmelom zvnútra po všetkých rohoch. Treba všetko nechať poriadne zaschnúť a zatvrdnúť a až potom začať s vonkajším opracovávaním a ďalšou montážou. Toto si však povieme až v pokračovaní – ďaľšom článku. Teraz je potrebné uvedomiť si iba to, že vlastnou prácou si dokážete zhotoviť aj ďaleko kvalitnejšie reprosústavy a za nižšiu cenu, než viete kúpiť v niektorých obchodoch (vec vlastnej pohodlnosti).